Letný pobyt náhradných rodín – zoznámenie

14. júla pred štyrmi rokmi pribudol do našej rodiny jej ďalší člen. Jedna postieľka v detskom domove zostala nakrátko prázdna. A keďže má narodeniny inokedy, tento dátum sme zabudli osláviť. Chvíľu ma to mrzelo a potom som si uvedomila – veď som oslavovala. A možno ešte krajšie a hodnotnejšie, ako po všetky ostatné roky. Alžbetka bola síce na chate so starými rodičmi a tortu nekrájala, ale ja som na ňu celý týždeň myslela veľmi intenzívne.

OZ Asociácia náhradných rodín poriadala od 8.-14. júla tradičný letný rekreačno-poradenský pobyt pre náhradné rodiny z celého Slovenska. Zúčastnilo sa 25 rodín a spolu viac ako 100 ľudí.
To “rekreačno” v názve platilo hlavne pre deti, ktoré si užívali zábavy do sýtosti v krásnych lesoch v okolí turistického hotela Drotár v Hronci. A to “poradenský” bolo pre rodičov, ktorí svoje dopoludnia strávili v spoločnosti fundovaných odborníkov, vďaka ktorým sa dozvedeli mnohé o svojich deťoch, rodinách aj o sebe.

Niektorí sa stretli po pár týždňoch, niektorí po roku a podaktorí prišli prvý krát. A takto sme sa všetci spolu zoznamovali.

Výdatne nám k tomu pomohli dobrovolníci, ktorí svoje voľné letné dni miesto kúpania a turistiky venovali nám a hlavne našim deťom, pre ktoré pripravili na celý týždeň skvelý program.
A na zoznámenie rodín mali prichystanú športovú disciplínu – Preneste člena rodiny!
Neraz sa stáva, že jednému z rodiny dochádzajú sily, že sa topí v problémoch, že hľadá odpovede, že sa cíti sám.
Vtedy máme byť na to všetci. Máme mať oči otvorené jeden pre druhého. Vidieť, že prichádza problém, kríza, smútok. Objať, zdvihnúť, preniesť… To je rodina.

A podieľať by sa mali všetci.
Niekde pomáhali aj starí rodičia, ktorí pre vnúčatá, aj keď nie biologické, vždy nájdu silu a chuť pomôcť.

Väčšinou bol na rukách ten najmladší. A tak to naozaj býva. Ten najslabší potrebuje vždy najviac pomoci.

Odvážna maminka Olinka si s dcérami zažartovala. Teraz sa zdráhali, ale viem, že sú to fajn dievčatá a keď mamu prerastú, ponesú ju rady kam len bude chcieť.

A niet nad veľkú rodinu, kde súrodenci ťahajú za jeden povraz. Mama Marika drží za ruku. A bude vždy držať, pokiaľ bude môcť. Verí veľkým synom, že malým sestrám budú vždy oporou.

Aj bratia si vedia byť náhradnou rodinou. Síce bez baby, tak po chlapsky, ale nejak to pôjde. Držia sa statočne.

Aj mamy sami. Tie toho tiež veľa dokážu.

A nielen preniesť dieťa po lúke.

Samé a silné sa s nimi po večeroch učia, držia ich v noci za ruku a plašia zlé sny prichádzajúce z minulosti. Sú rodinou. Majú jeden druhého.

A jediná matka Katka, ktorá si vyslúžila, že bola nesená.
Jej päť detí by vám istotne povedalo, že si to právom zaslúži. A povedali by vám to aj všetky ostatné nesené aj nesúce deti o svojich náhradných rodičoch.
Majú domov, blízkych ľudí, svoj pokoj, svoj kútik, majú lásku. A najkrajšie je, že to už považujú za normálne. Ich minulosť ich síce nikdy neopustí a bude sa s nimi stretať v rôznych súbojoch, ale ich prítomnosť dáva zmysel. Ich životu a životu ich rodičov, ktorí ich nesmierne milujú.

Možno v nich drieme myšlienka, že ich ktosi kedysi nechcel, no žijú s myšlienkou, že teraz sú súčasťou niečoho nádherného. Sú súčasťou rodiny.
Nenahraditeľnou.

Momentálne nie je žiadny komentár zvýraznený
Be Sociable, Share!

RSS pre odoberanie komentárov k tomuto článku. TrackBack URI

Leave a Reply