Diskusia na tému – Adaptačná fáza

Obdobie adaptácie je jedno z najťažších, ale zároveň najdôležitejších období v živote náhradných rodín. Životná neistota, nedôvera a účelové správanie — to je základná charakteristika opusteného dieťaťa. Adaptačné obdobie je čas vzájomného prispôsobovania a zvykania si jeden na druhého. Trvá niekoľko týždňov, mesiacov, ale aj rokov. Adaptačné obdobie považujeme za najdôležitejšie pre vznik dobrého vzťahu medzi rodičom a dieťaťom a zároveň za jedno z najťažších období, lebo vtedy sa rozhoduje, ako bude vyzerať celý ďalší život náhradnej rodiny.

Medzi deťmi adoptovanými v dojčenskom veku a deťmi, ktoré vyrastali v normálnej rodine, sa neprejavujú v kvalite pripojenia veľké rozdiely. Tie sa ukážu až po 6 mesiacoch.V prvých 6 mesiacoch života dieťaťa v období adaptácie sa vyskytujú nasledujúce prejavy neistoty a strachu: problémy s prijímaním potravy; problémy so spánkom; chronická hnačka; bezdôvodný plač.

Staršie deti, prichádzajúce do náhradných rodín, stratili schopnosť dôverovať ľuďom a vzťahom vo svojom okolí a trpia nedostatočnými väzbami. Typické spávanie detí s prejavom strachu pri adaptácii sú poruchy spánku, pomočovanie, záchvaty zúrivosti, búchanie hlavou, trhanie vlasov, obhrýzanie nechtov, škrípanie zubami, cumľanie palca, sebectvo, neviazanosť, prehnaná túžba vlastniť, klamstvo a krádeže. Slabá schopnosť sústredenia, nedostačujúca motivácia konania, nečinnosť a slabá vôľa. Neprispôsobivosť, vzdor a neposlušnosť.

Ako prebiehala adaptačná fáza vo Vašej rodine? S ktorými problémami ste sa potýkali a čo Vám najviac pomohlo pri ich prekonávaní? Vaše zážitky môžu byť zdrojom cenných informácií pre náhradných rodičov, ktorí štádiom adaptácie práve prechádzajú.
Tešíme sa na Vaše príspevky do diskusie!

Momentálne nie je žiadny komentár zvýraznený
Článok môžete zdieľať na týchto stránkach:
  • Print
  • Digg
  • Sphinn
  • del.icio.us
  • Facebook
  • Mixx
  • Google Bookmarks

Počet reakcií 5 na “Diskusia na tému – Adaptačná fáza”

  1. Autor: Lenka, 10. September 2009 11:50

    Dievčatko máme od 18. mesiacov. Po príchode domov malá často k nám dospelákom naťahovala rúčky, chcela byť na rukách. Najintenzívnejšie potrebu
    dotýkania, láskania, maznania, vyžadovala pri únave, zaspávaní a prebúdzaní. Prvé dni po príchode po uložení do postieľky ju moja prítomnosť pri zaspávaní akoby vyrušovala. Až neskôr vyžadovala, aby som zostávala s ňou, držala ju za ruku
    a spievala jej. Prešli dva mesiace a zaspávala v mojej posteli, pritlačená na mňa objímajúc ma rukou. Jej dotyky boli veľmi intenzívne, niekedy pre mňa až bolestivé.
    Postupom času tlak dotyku povoľoval — dnes sú jej dotyky nežné a jemné. Pred spánkom ju upokojovala masáž.
    Zvláštne sa správala k jedlu. Bol z nej maličký nenásytný hladoš. Tak sme servírovali
    tzv. jednohubky a niekoľkokrát denne spoločne kontrolovali obsah
    chladničky.

    [Reakcia]

    m&m Reply:

    S jedlom bol problém aj u nás. Emka k nám prišla ako 3 ročná. Pri stole sa veľmi prejedala, až sme sa báli, že jej bude zle od žalúdka. Jedlo som nachádzala dokonca pod vankúšom. Obaly s keksíkov hádzala za posteľ. Asi sa bála, že ju budeme hrešiť. Snažili sme sa to komentovať čo najmenej. Pomaly to prechádzalo samo. Ale trvalo to dosť dlho. Myslím, že viac ako rok.

    [Reakcia]

  2. Autor: mata, 21. September 2009 16:18

    My mame našho chlapčeka od jeho 16 mesiacov. Mal stastie, že bol 9 mesiacov v profi. rodine, takže DeD zažil len do svojich 6 mesiacov. Myslím, že sa adaptoval rýchlo, až mi bolo čudne, že mu nechýbaju profi. rodičia.. Na nas sa naviazal veľmi rýchlo. Jediný počiatočný problem v jeho adaptacii bol, že prejavoval veľku naklonnosť aj k úplne neznamim ľuďom. Teraz má už 27 mesiacov, je u nás takmer rok. Už vie, ku komu patrí, kto je jeho rodina, priatelia. Držím palce všetkým náhradným rodičom . maťa

    [Reakcia]

    peta Reply:

    Maťka a prešlo to samo od seba, alebo ste niečo preto robili? Naša malá má tri roky, máme ju od dvoch a ten , kto jej podá ruku, s tým ide. Bojíme sa o ňu.

    [Reakcia]

    mata Reply:

    ahoj Peťka, prešlo to postupne, daj jej čas. Vraj adaptácia trvá približne taký dlhý čas, ako bolo dieťa v nevhodných podmienkach (detský domov, nefunkčná rodina). Sem tam sa ešte stane, že ak sa mu dakto páči, tiež by mu kľudne ruku dal, ale teraz už si musí byť istý, že som na blízku. A ešte máme sem tam problém s mojimi kamarátkami-mamičkami jeho kamarátov, má ich veľmi rád, často chce ísť k nim na ruky…ale aj to už je lepšie.. On je taký tulinko, rád sa pritúli… Jediný recept je, že musí vedieť, že ju ľúbite a ste vždy pre ňu na blízku. Neboj sa, držím palce.

    [Reakcia]

RSS pre tento komentár. TrackBack

Napíšte komentár